Monday 8 April 2013

Vodca Kim svoju atómovú bombu až do Ameriky nedostane

Rozhovor. Český expert Michal Vodrážka pre HN o hrozbách severokórejského jadrového útoku na Spojené štáty:

Jadrovú vojnu Severná Kórea odštartovať nedokáže, nemá na to techniku, tvrdí Michal Vodrážka.

Kim Čong-un sľubuje, že rozpúta jadrovú vojnu. Treba ho brať vážne? Severná Kórea má zrejme do desať kusov jadrových bômb. Vôbec však s nimi nemôže zaútočiť na americký kontinent. Nemá totiž spôsob, akým by ich tam dopravila. Ohroziť však môže Južnú Kóreu, pravdepodobne i Japonsko. Je však otázne, či Pchjongjang vôbec má hlavicu, ktorá by fungovala.
Takže nebezpečenstvo jadrového útoku je minimálne? Jadrovú vojnu proti Spojeným štátom z technických príčin odštartovať nedokážu. Môžu však zaútočiť na americké základne v Južnej Kórei, možno aj na ostrove Guam. Je však otázne, či Severná Kórea má raketu, ktorá by doletela aspoň na ten ostrov. Na Japonsko pravdepodobne áno. Pritom hlavice sú hlavne poistkou prežitia Kimovho režimu. Ak by ich použili, či už jednu, dve alebo tri, tak by im ostávalo len pár hlavíc. Samozrejme, spôsobili by nejaké škody, vyústilo by to však do absolútnej likvidácie severokórejského režimu.
Čo by po útoku urobila Čína, tradičný Kimov spojenec? Ak by Severná Kórea použila jadrovú zbraň ako prvá, tak Čína určite nebude na jej strane. Síce si chce udržať Severnú Kóreu ako komunistického spojenca, za takýchto okolností však Čína určite nepôjde do vojny s Južnou Kóreou ani Spojenými štátmi. Naopak, v čínskych novinách sa nedávno objavil článok jedného vysokopostaveného čínskeho predstaviteľa. Upozorňoval na nebezpečenstvo, že jadrové zbrane by Pchjongjang mohol použiť ako prostriedok na vydieranie aj proti samotnej Číne.
Provokoval takto aj vodcov otec Kim Čong-il?
Taká ostrá rétorika ako teraz zo Severnej Kórey už dlhý čas nezaznievala. Za Kim Čong-ila to nedosahovalo také decibely a takú úroveň ako teraz. Na druhej strane, ku koncu vlády Kim Čong-ila v roku 2010 došlo k dvom incidentom. Lenže v hre je otázka, čo je horšie. Či to, že v tom režime umierajú ľudia, alebo to, že každý deň Severná Kórea vydáva čím ďalej tým absurdnejšie vyhlásenia.
Dá sa vôbec porovnať Severná a Južná Kórea? 
Oba ich systémy sú navzájom nekompatibilné. Severná Kórea je poststalinistický, komunistický režim. Má znaky despotizmu a feudalizmu. Tri generácie vodcov už absolútne vládnu krajine. Je tu tiež akoby vrstva šľachticov, ktorí sú v armáde alebo v komunistickej strane. Zostávajúca väčšina z tých 20 miliónov ľudí sú však akoby nevoľníci, pretože nesmú bez povolenia opustiť dokonca ani vlastný okres. Je to takmer stredoveký systém. Južnej Kórei sa podarilo vymaniť zo zlej hospodárskej situácie po vojne a teraz je spolu s Taiwanom najdemokratickejšou krajinou východnej Ázie. Jej ekonomika funguje veľmi úspešne. Počas studenej vojny obe krajiny prejavovali záujem zjednotiť sa. Teraz to ani jedna strana nechce. Severná Kórea vie, že by akékoľvek zjednotenie znamenalo hospodársku dominanciu juhu a úplne mizivý vplyv severokórejských elít. Na juhu si zase všetci uvedomili, aké obrovské náklady by zjednotenie so sebou prinieslo. Oľga Gluštíková

Poslednou šancou Kima je jadrová zbraň


Ekonomika na úplnom dne, hrozba hladomoru, ale aj izolácia vo svete či strach z úderu Spojených štátov. To všetko sú podľa odborníkov dôvody, pre ktoré sa severokórejský vodca Kim Čong-un vyhráža použitím jadrovej bomby. Môže to byť jeho posledná šanca, ako sa vyhnúť úplnému krachu jeho režimu.
Vydieraním sa má totiž snažiť prinútiť Južnú Kóreu a Spojené štáty, aby obnovili pomoc, ktorá by mala odvrátiť bezprostrednú hrozbu ekonomického kolapsu. Zároveň má upriamiť pozornosť zbedačených Severokórejčanov na vonkajšieho nepriateľa.
Na konci so silami Zlá ekonomická situácia a hroziaci hladomor. Tvrdé ekonomické sankcie zahraničia a čoraz väčšia izolácia krajiny. To je realita Severnej Kórey, ktorá sa Kimovi čoraz viac vymyká z rúk. Ekonomicky je na tom Pchjongjang čoraz horšie. Na jar je navyše situácia v krajine vždy najkritickejšia, keďže zásoby potravín pre 20 miliónov ľudí sú po zime veľmi malé. „To by mohol byť jeden z dôvodov, prečo Kim tento rok krízu tak vystupňoval. Potravinová situácia môže byť katastrofálnejšia než v predošlých rokoch. Kim sa od nej takto snaží odviesť pozornosť,“ tvrdí expert Michal Vodrážka.
Odborníci hovoria, že ide o vodcovu propagandu nasmerovanú dovnútra jeho vlastného štátu. „Kimov režim využíva vonkajšieho nepriateľa na zastrašovanie svojho národa. Hovorí – síce nemáte čo jesť, ale je tu imperialista, ktorý nás chce zničiť. Je to nepochybne stratégia, ako odviesť pozornosť od problémov, ktoré sú vnútri jeho režimu,“ uviedol pre HN bezpečnostný analytik Andor Šándor.

Závislosť od Číny

Južná Kórea navyše pred pár rokmi odrezala svoju potravinovú pomoc Pchjongjangu. Severná Kórea sa tak stala od Číne oveľa viac závislou než kedykoľvek predtým. Vplyv Pekingu neustále stúpa a Kim sa zrejme obáva, že Čína môže časom požadovať od jeho krajiny ekonomické zmeny a reformy.
Ak k tomu dôjde, Kim zostane vyšachovaný, pretože Peking je v stále rastúcej izolácii jeho kľúčovým spojencom. Preto potrebuje poistku, a to v podobe ďalšej pomoci.
Experti preto tvrdia, že za hrozbami Pchjongjangu je snaha vydobyť si pozornosť a prílev pomoci z Južnej Kórey a USA. Hrozbami údajne režim bojuje o možnosť získavať pre seba výhody z viacerých zdrojov, nielen zo strany Číny.
Strach z politiky USA Do úvahy však prichádza aj iná možnosť. Kim Čong-un chce zrejme hrozbami jadrových útokov pohnať Južnú Kóreu a amerického prezidenta Baracka Obamu za vyjednávací stôl. V hre by mala byť mierová zmluva, ktorá by ukončila kórejskú vojnu. Tým by sa Severná Kórea prestala cítiť neustále ohrozená zo strany USA, čo je už roky pretrvávajúca paranoja Pchjongjangu. Pretože Kim vidí, že USA už zaútočili na Irak aj Afganistan a možno v budúcnosti udrú na Irán. „Dokonca existujú strategické plány, ako by USA a Južná Kórea postupovali v prípade, že by Kimov režim začal kolabovať. Je pochopiteľné, že to považuje za hrozbu,“ hovorí Vodrážka.
K jadrovému úderu však s veľkou pravdepodobnosťou nedôjde. „Kim nie je blázon a vie, čo by po jeho útoku nasledovalo. Je to však hra nervov a dopad takéhoto Kimovho správania môže byť fatálny,“ tvrdí Šándor.
 Oľga Gluštíková